Na východnom Slovensku bolo v minulosti vyše 100 hradov!

Autor: Miroslava Slejzáková | 22.7.2015 o 19:44 | (upravené 1.8.2015 o 20:40) Karma článku: 11,47 | Prečítané:  9950x

Skutočným historickým pokladom Slovenska sú hrady a zámky. Bohužiaľ, z väčšiny ostali dnes už len ruiny a niektorí ani netušia, aké poklady kedysi ukrývali.

Kedysi boli sídlom slávnych vládcov, panovníkov a šľachticov. Prežili doby slávy, bitky i nájazdy nepriateľov. Stali sa svedkami hrdinských bojov a historických udalostí. Mnoho z týchto historických stavieb, žiaľ, v dnešnej dobe upadá do zabudnutia a len zvyšky hradných stien smutne pripomínajú minulosť. Ako to bolo kedysi s hradmi na východnom Slovensku? Po odpovediach som pátrala s Martinom Pristášom z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. 

Na východnom Slovensku bolo vyše 100 hradov

Podľa doc. Michala Slivku a Adriána Valašeka (1991) bolo na konci 20. storočia na území východného Slovenska dovtedy identifikovaných vyše 100 hradov, hrádkov alebo hradísk. Tento počet môže byť relatívny, pretože niektoré z týchto miest nie sú klasické hrady v zaužívanom slova zmysle, ale môže ísť o rôzne opevnenia, útočištia, opevnené panské sídla a pod. A niektoré polohy možno naopak dovtedy neboli identifikované priamo v teréne, pretože sa tam už nenachádzajú žiadne fortifikačné znaky, či hnuteľné nálezy. Ale napríklad názov polohy svedčí o tom, že tam v minulosti niečo mohlo byť. 

A kde si postavím svoj hrad?

Hrady sa v minulosti stavali na prevažne vyvýšených miestach, dobre brániteľných, ktoré poskytovali dobrú viditeľnosť. Tým mohli obyvatelia hradu kontrolovať širšie okolie. Hrady sa takisto stavali na miestach, ktoré mali isté predispozície na stráženie nejakej oblasti či prechodu cez horský masív alebo stráženie cesty. Preto je na Slovensku zaužívaný aj termín hradská cesta. Tá spájala množstvo hradov, ktoré ju strážili a zároveň poskytovali útočište cestujúcim. 

Ale vráťme sa k miestam, na ktorých sa hrady kedysi stavali. Väčšinou sú to vyvýšené polohy niekde na okraji lesa alebo priamo v horskom masíve s dobrým, ale zároveň chráneným prístupom. Vyhľadávané a obľúbené boli kužeľovité kopce, ktoré strmosťou svahov vylepšovali obranyschopnosť hradov a sťažovali útok. 

Zlatý vek hradov na východnom Slovensku

Z hľadiska obdobia väčšinou delíme hrady a hrádky na dve väčšie skupiny. Pred tatárskym vpádom a po ňom. Medzníkom je rok 1241, keď do Uhorska z východu vpadli mongolské kmene. Bol to pustošivý nájazd, ktorý zanechal v očiach ľudí a miestnej šľachty obavy do budúcnosti. Preto od druhej polovice 13. storočia sa systematicky začalo s výstavbou hradov a hrádkov na dobre opevnených polohách. A práve do tejto skupiny patrí väčšina východoslovenských hrádkov. 

Jedným z dôvodov, prečo máme na východe Slovenska toľko zaniknutých a menej známych hradov je, že keď po tatárskych vpádoch nebezpečenstvo pominulo, tieto hrady stratili svoje opodstatnenie a nedožili sa ani konca stredoveku. 

Základná funkcia hradu bola samozrejme obranná. Slúžili aj ako útočište v prípade vpádu nepriateľa pre okolité obyvateľstvo. Sídlil tu hradný pán a šľachta. Vo vrcholnom stredoveku sa zvyšovala potreba komfortu šľachty, a preto sa tieto nepohodlné a ťažko dostupné objekty opúšťali a majitelia sa sťahovali do modernejších kaštieľov a kúrií v podhradí alebo do svojich rodových sídel. 

Kam zmizli naše hrady?

Hrady si predstavujeme ako obrovské kamenné stavby. Len ťažko si vieme predstaviť ako môžu takéto obrovské stavby len tak zmiznúť zo zemského povrchu. Medzi najčastejšie dôvody zániku hradov patrí napríklad aj to, že sa hrad stratí svoju funkciu a prestane sa využívať a udržiavať. Aj takéto mohutné stavby potrebujú samozrejme údržbu. Príroda a prostredie, v ktorom sa hrady nachádzajú, dokážu veľmi rýchlo spôsobiť zánik kamenných konštrukcií. Preto dnes väčšinu hrádkov nachádzame v takom stave, že je ťažké ich vôbec rozpoznať v teréne. 

Ďalšou príčinou môže byť zámerné zničenie hradu, napríklad počas rôznych stavovských povstaní, keď veľa hradov zaniklo práve tak, že boli na rozkaz veliteľa alebo panovníka zničené, pretože predstavovali hrozbu pre politické alebo vojenské záujmy. Hrady, ktoré boli opustené neskôr slúžili ako zdroj materiálu na ďalšie stavby. Ide hlavne o objekty, ktoré sú blízko mestečka či nejakého sídliska. 

Snáď Vás táto téma zaujala. Nabudúce sa vyberiem po stopách konkrétnych menej známych hradov na východnom Slovensku. Prajem pekný deň :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?