reklama

Moderní ľudia a príroda

Neviem, čo to spôsobuje. Či nezvládame rýchlosť modernej doby, cítime sa väzňami v betónovej džungli, máme potrebu všetko zdolávať alebo sa v nás prebúdza len starodávny pocit spolupatričnosti s prírodou. Možno je to u každého niečo iné. Ale vo vzduchu cítiť niečo, čo nás tam tiahne. Horami, dolami, k riekam, do lesov, na vrcholy, jaskyňami, za vodopádmi, ľadopádmi, mostíkmi, rebríkmi, prekážkami, nástrahami, myšlienkami...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Neviem, či je to len môj pocit, ale myslím si, že v posledných rokoch ľudia oveľa viac inklinujú k prírode. Pred takými 20-timi rokmi (a viac) to bolo úplne normálne. Aj ja si svoje detstvo spájam s prírodou. S rodičmi sme si stále nabalili batôžteky, domáce rezníky a s pesničkou sme sa vybrali na výlety, rybačky, stanovačky, do jaskýň a podobne. S pubertou som si našla iné priority a koníčky. A myslela som si, že je to práve nástupom novej doby, internetu, televízie a podobne, čo ľudí postupne úplne odrezávalo od prírody.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale mýlila som sa. Čím viac na nás dnešný svet tlačí, tým viac vnímam na svojom okolí, na známych, kamarátoch, sebe, ale aj úplne cudzích ľuďoch, že útechu hľadáme v prírode. Spoznávam miesta, o ktorých som pred rokmi ani netušila. A nezájdem ani ďaleko. Hľadám poklady v prírode, tajomné miesta zavanuté osamelým vetrom a vôňu slobody. Stačí mi vybehnúť na kopec za domom, ale ten pocit, že sa brodím vŕzgajúcim snehom, mráz mi vyštípe líca, srdce sa rozbúcha, dych sa zrýchli, slnko hreje tvár a vtáčiky sprevádzajú každý môj krok ma napĺňa radosťou. A hneď sa usmievam – len tak, bezdôvodne. Pretože som šťastná a všetky moje trápenia a túžby a povinnosti ostali niekde ďaleko za mnou. Pretože tu na mňa nikto netlačí, nenúti ma nič... Pretože tu môžem byť tým človekom, ktorým chcem byť a robiť to, čo chcem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Niekedy stačí aj obyčajná prechádzka so psom.
Niekedy stačí aj obyčajná prechádzka so psom. 

Neviem, čo ženie do prírody Vás. Ale ak to, čo mňa, tak potom určite chápete, že je to pre mňa ako droga. Chcem tam ísť stále zas a znova. Chcem opäť cítiť to, čo cítim, keď tam som. Stále viac a viac. Ja nie som komerčný turista. Ja nezdolávam vrcholy preto, aby som si mohla v zozname zaškrtnúť ďalšie miesto, kde som bola. Nie preto, aby som sa mohla chváliť počtom, metrami... Nie je to pre mňa šport, nie je to súťaž. Nemám skvelú výdrž, ale o to viac si cením každý meter, ktorý prejdem. Nehanbím sa nevládať alebo vrátiť sa. Pre mňa túra nie je cieľ. Nie je to vyšľapanie na vrchol za dve hodiny, keď sprievodná tabuľa hovorí tri.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nechcem sa ponáhľať – veď predsa presne preto som tam šla. Utiecť od sveta, kde každý chce byť prvý a úspešný a najlepší. Ja chcem tancovať bosými nohami na machu, dotýkať sa stromov, vdychovať vôňu ihličia, naháňať motýle na lúke a obdivovať majestátnosť prírody. Milujem Slovensko. Je to nádherná krajina s jedinečnou prírodou.

Ale mám pocit, že dnešní turisti, hoci je ich na každom kroku ako semiačok v slnečnici, sú z veľkej časti zberatelia. Že ich dôvodom na výlety je zaškrtnúť si položku v zozname, povedať si, že som dobrý a následne zazdieľať fotky na facebooku a zbierať lajky. Pôjdu do Vysokých Tatier, pretože podľa nich nič iné na Slovensku nemáme, spravia pár fotiek a hurá, sú z nás veľkí turisti. Ja naopak, posledné roky Vysoké Tatry nemusím. Nie preto, žeby sa mi nepáčili. Ale nepáči sa mi to, že je z toho len jedna veľká turistická destinácia. Na vrcholy chodíme v zástupoch a ten pravý dôvod, prečo sa vyberáme do prírody – byť chvíľu sám, porozmýšľať, vychutnať si prírodu a oddýchnuť - sa niekde stráca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nočný výstup na Sivec
Nočný výstup na Sivec 

Ja viem, že človek má potrebu všetko zdolávať a dokázať si svoju jedinečnosť. Ale prosím, nerobte si z prírody a z turistiky len ďalší druh výzvy, ktorú musíte zdolať. Naučte sa v nej na chvíľu zastaviť, zatvoriť oči, zhlboka nadýchnuť a otvoriť srdce. 

Miroslava Slejzáková

Miroslava Slejzáková

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Snažím sa prinášať pozitívne správy, ukazovať krásu východného Slovenska, najmenších veľhôr na svete Vysokých Tatier, či rozprávkového Slovenského raja. Robím príspevky o dávno zabudnutých historických pamiatkach, o miestach, ktoré sú všade okolo nás, no nevnímame ich. Žijeme v uponáhľanom svete a často ani nevieme, že za dedinou, kde bývame, sa nachádzajú unikáty, ktoré inde nenájdeme. Možno som nenapraviteľný optimista, ale toto je môj životný cieľ. Ukázať ľuďom krásu a robiť ich šťastnými. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéHorami dolami po východeNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu