Moderní ľudia a príroda

Autor: Miroslava Slejzáková | 28.2.2015 o 1:45 | (upravené 28.2.2015 o 14:53) Karma článku: 5,68 | Prečítané:  950x

Neviem, čo to spôsobuje. Či nezvládame rýchlosť modernej doby, cítime sa väzňami v betónovej džungli, máme potrebu všetko zdolávať alebo sa v nás prebúdza len starodávny pocit spolupatričnosti s prírodou. Možno je to u každého niečo iné. Ale vo vzduchu cítiť niečo, čo nás tam tiahne. Horami, dolami, k riekam, do lesov, na vrcholy, jaskyňami, za vodopádmi, ľadopádmi, mostíkmi, rebríkmi, prekážkami, nástrahami, myšlienkami...

Neviem, či je to len môj pocit, ale myslím si, že v posledných rokoch ľudia oveľa viac inklinujú k prírode. Pred takými 20-timi rokmi (a viac)  to bolo úplne normálne. Aj ja si svoje detstvo spájam s prírodou. S rodičmi sme si stále nabalili batôžteky, domáce rezníky a s pesničkou sme sa vybrali na výlety, rybačky, stanovačky, do jaskýň a podobne. S pubertou som si našla iné priority a koníčky. A myslela som si, že je to práve nástupom novej doby, internetu, televízie a podobne, čo ľudí postupne úplne odrezávalo od prírody.

Ale mýlila som sa. Čím viac na nás dnešný svet tlačí, tým viac vnímam na svojom okolí, na známych, kamarátoch, sebe, ale aj úplne cudzích ľuďoch, že útechu hľadáme v prírode. Spoznávam miesta, o ktorých som pred rokmi ani netušila. A nezájdem ani ďaleko. Hľadám poklady v prírode, tajomné miesta zavanuté osamelým vetrom a vôňu slobody. Stačí mi vybehnúť na kopec za domom, ale ten pocit, že sa brodím vŕzgajúcim snehom, mráz mi vyštípe líca, srdce sa rozbúcha, dych sa zrýchli, slnko hreje tvár a vtáčiky sprevádzajú každý môj krok ma napĺňa radosťou. A hneď sa usmievam – len tak, bezdôvodne. Pretože som šťastná a všetky moje trápenia a túžby a povinnosti ostali niekde ďaleko za mnou. Pretože tu na mňa nikto netlačí, nenúti ma nič... Pretože tu môžem byť tým človekom, ktorým chcem byť a robiť to, čo chcem.

Neviem, čo ženie do prírody Vás. Ale ak to, čo mňa, tak potom určite chápete, že je to pre mňa ako droga. Chcem tam ísť stále zas a znova. Chcem opäť cítiť to, čo cítim, keď tam som. Stále viac a viac. Ja nie som komerčný turista. Ja nezdolávam vrcholy preto, aby som si mohla v zozname zaškrtnúť ďalšie miesto, kde som bola. Nie preto, aby som sa mohla chváliť počtom, metrami... Nie je to pre mňa šport, nie je to súťaž. Nemám skvelú výdrž, ale o to viac si cením každý meter, ktorý prejdem. Nehanbím sa nevládať alebo vrátiť sa. Pre mňa túra nie je cieľ. Nie je to vyšľapanie na vrchol za dve hodiny, keď sprievodná tabuľa hovorí tri.

Nechcem sa ponáhľať – veď predsa presne preto som tam šla. Utiecť od sveta, kde každý chce byť prvý a úspešný a najlepší. Ja chcem tancovať bosými nohami na machu, dotýkať sa stromov, vdychovať vôňu ihličia, naháňať motýle na lúke a obdivovať majestátnosť prírody. Milujem Slovensko. Je to nádherná krajina s jedinečnou prírodou.

Ale mám pocit, že dnešní turisti, hoci je ich na každom kroku ako semiačok v slnečnici, sú z veľkej časti zberatelia. Že ich dôvodom na výlety je zaškrtnúť si položku v zozname, povedať si, že som dobrý a následne zazdieľať fotky na facebooku a zbierať lajky. Pôjdu do Vysokých Tatier, pretože podľa nich nič iné na Slovensku nemáme, spravia pár fotiek a hurá, sú z nás veľkí turisti. Ja naopak, posledné roky Vysoké Tatry nemusím. Nie preto, žeby sa mi nepáčili. Ale nepáči sa mi to, že je z toho len jedna veľká turistická destinácia. Na vrcholy chodíme v zástupoch a ten pravý dôvod, prečo sa vyberáme do prírody – byť chvíľu sám, porozmýšľať, vychutnať si prírodu a oddýchnuť -  sa niekde stráca.

Ja viem, že človek má potrebu všetko zdolávať a dokázať si svoju jedinečnosť. Ale prosím, nerobte si z prírody a z turistiky len ďalší druh výzvy, ktorú musíte zdolať. Naučte sa v nej na chvíľu zastaviť, zatvoriť oči, zhlboka nadýchnuť a otvoriť srdce. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?