Čo sa deje v metropole východu alebo čím ma naši spoluobčania ešte prekvapia

Autor: Miroslava Slejzáková | 23.11.2014 o 14:12 | (upravené 23.11.2014 o 14:19) Karma článku: 6,21 | Prečítané:  1804x

Žijem v Košiciach už takmer štyri roky. Stali sa mi druhým domovom, ktorý by som určite nevymenila. Krásne historické centrum, milí ľudia, milión akcií. A kde je háčik? Myslím, že všetci ste si práve odpovedali rovnako. Neviem ani spočítať, koľko ľudí mi na fakt, že žijem v Košiciach, odpovedalo niečo v štýle: "Preboha, veď to musí byť hrozné, vy tam máte ten Luník IX."  

Tadá. Škatuľka zaškatuľkovaná. Milí priatelia, musím vás vyviesť z omylu. Za celý čas, čo si tu nažívam, som nikdy nebola na tomto vychýrenom mieste. V podstate ani nevnímam, že tam je, a nijak ma neovplyvňuje. Viac ako to ľuďom okoreňujú život žobráci, zapáchajúci bezdomovci na zastávkach, popíjajúca mládež, ktorá sa "urvala z reťaze" alebo anketárka Oriflame na Staničnom námestí. Bežne sa túlam po nociach sama a nikdy som negatívnu skúsenosť okrem jednej jedinej nemala. A vtedy ma "prekvapivo" napadol slušne odetý mladý "biely pán".

Možno ste si položili otázku, keď teda tvrdím, že to nie je nič hrozné, prečo som v titulku zvolila podnadpis "alebo čím ma naši spoluobčania ešte prekvapia". Vedú ma k tomu dve moje vlastné skúsenosti. Prvá sa viaže na minulé leto, keď som trávila čas na Hlavnej ulici v centre mesta. Európske hlavné mesto kultúry, veľa turistov a krásny slnečný deň. S jedným veľkým detailom. Uprostred námestia v parku pri fontánach, kde sa všetci kochali zvonkohrou, vodou a historickými budovami si čupel asi 10-ročný chlapec, ktorý mal spustené gate a vykonával veľkú potrebu. Jeho rodičia sedeli na lavičke a s radosťou z krásneho dňa popíjali čučo. 

Druhá skúsenosť sa viaže na toto leto. Ráno si to rýchlosťou blesku trielim do práce na bicykli, keď som zbadala niečo, čo mi skoro spôsobilo pád z môjho dvojkolesového tátoša. O ôsmej ráno, prosím pekne, skupina spoluobčanov prala asi v 15 centimetrovej fontáne bielizeň. Mali všetko potrebné. Prášok, aviváž, špinavé nohavice... Nuž, keď Hornád nestačí, vynájdu sa aj inak. 

A prečo to vlastne píšem? Lebo chtiac-nechtiac musím uznať, že ma tieto skúsenosti pobavili. A mala som vďaka nim krajší deň. Za štyri roky tieto dva zážitky mnoho neznamenajú. Neškatuľkujte si Košice, je to nádherné mesto. A takéto prestupy sa raz za čas stanú v rôznych mestách v podaní rôznych ľudí. Vidieť nakladať mladého punkáča do smetného koša na železničnej stanici v Spišskej Novej Vsi s výrazom kapra na tróne je tiež nezabudnuteľné. Alebo vy podobné skúsenosti nemáte? :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?