Úpadok televízneho spravodajstva alebo Ako upliesť z hovna bič

Autor: Miroslava Slejzáková | 27.5.2013 o 15:23 | (upravené 27.5.2013 o 16:17) Karma článku: 7,45 | Prečítané:  1310x

Každý deň si k televíznym obrazovkám sadajú milióny divákov po celom svete. Chcú si pozrieť svoju obľúbenú spravodajskú reláciu a hlavne dozvedieť sa, čo sa deje vo svete i doma. Spravodajstvo má nasýtiť hlad ľudí po informáciách a uspokojiť ho. Ovplyvňuje názory a životy obrovského množstva ľudí, častokrát bez toho, aby si to uvedomovali.


Čo hovorili v televízii - to musí byť pravda!

V odbornej literatúre si môžeme prečítať ako definíciu televíznych novín toto: „Je to spravodajský televízny žáner. Ich úlohou je objektívne informovať divákov o udalostiach z domova a zo sveta.“ Tu sa do pozornosti doslova vnucuje slovo „objektívne“. Máte pocit, že správy vysielané slovenskými televíznymi stanicami sú objektívne? Dnes snaha zaujať a predať ďalej čo najšokujúcejšiu informáciu za účelom sledovanosti a upútania diváka ide na úkor objektívnosti správ. Stačí si pozrieť titulky správ na internetovej stránke nemenovanej televízie. V každom druhom článku nájdeme hodnotiace častice ako „Strašné!“, „Ohavné! a iné. Už len samotnými titulkami reportéri subjektívne hodnotia udalosti, javy či osoby. Nehovoriac o tom, že výkričník v spravodajstve nemá čo robiť. Vnucujú nám svoj pohľad na udalosť. Zaváňa to publicistikou. V spravodajstve nás má televízia či iné médium oboznámiť s udalosťou a zodpovedať na základné spravodajské otázky: kto, čo, kde, kedy, ako a prečo. Názor na danú udalosť si už divák má vytvoriť sám. Lenže to sa nachádza asi len v odbornej literatúre a skutočnosť je niekde úplne inde. Nenápadne nám vnucujú svoje subjektívne postoje a nedávajú nám priestor nesúhlasiť. A ľudia sú ovce, nechajú sa ľahko ovplyvniť. V predinternetových dobách boli televízne noviny zdrojom informácií pre väčšinu ľudí. No pre staršiu generáciu ostali hlavným zdrojom doteraz. Neraz som sa stretla s názorom (hlavne u týchto starších ľudí): „Veď to hovorili v televízii! To musí byť pravda.“

Dnešný svet ovládajú médiá. Kým si napríklad neprečítam o tom, že zvolili nového pápeža, môj deň považujem za premrhaný. Médiá, nová technológia a dnešný uponáhľaný svet nás zmenili. Ženieme sa dopredu a neobzeráme sa. Potrebujeme informácie, potrebujeme ísť s davom, potrebujeme vidieť to, čo vidí náš sused, vedieť to, čo vedia všetci... Naozaj potrebujeme? Zaujíma nás vôbec, že nejaká hollywoodská hviezda, o ktorej ani poriadne netušíme kto je, má celulitídu? Vnucujú nám nepodstatné informácie a presviedčajú nás o ich dôležitosti. A my ich s chuťou konzumujeme. Ukazujú nám násilie, vraždy, kalamity a iné hrôzy sveta. A my zabúdame na pocit vánku vo vlasoch, trepot motýlích krídel, vôňu čerstvo pokosenej trávy, smiech naháňajúcich sa detí či teplo slnečných lúčov pod viečkami očí.

 

Škandál!

Ďalšiu vec, čo by som vytkla dnešným televíziám je snaha zo všetkého vytvoriť škandál. Rozumiem, že v konkurenčnom boji a v dnešnom svete presýtenom informáciami všetkých druhov je veľmi zložité upútať diváka. Avšak zavádzajú divákov a manipulujú nimi. Ako príklad uvediem vymyslenú správu, že chlapec nožom poranil svojho brata. Televízia nám to zobrazí ako nezodpovednosť rodičov, dve kvapky krvi kamera nasníma z takého uhla, aby to vyzeralo čo najhrozivejšie, škrabanec zobrazia ako hlbokú ranu, spravia z nich psychicky narušených a doslova z komára spravia somára. To je typické pre naše televízie. Lenže oni si v podstate ani neuvedomujú, že na úkor toho, že získali divákov a ohromili verejnosť, ublížia veľakrát osobám, ktoré zobrazujú vo svojich príspevkoch a vysielajú samé negatívne vlny do dnešnej už aj tak negatívne naladenej spoločnosti.

Keď už sme pri negativite, nemáte pocit, že do nás tlačia nasilu samé negatívne správy? Lákajú nás, priťahujú. Je magické vedieť, že mnoho ľudí je na tom horšie ako my. No podľa podnikateľa, vedca a spisovateľa Trevora Blaka nás práve tieto správy kolíšu vo vlastnom svete a uspokojení. Tridsaťminútové trvanie televíznych novín nie je náhodné. Podľa Blaka je to práve čas, keď sa začnú oslabovať neuróny v Hipokampe. Po pol hodine negatívnych správ a sťažností ostaneme o niečo hlúpejší a ak si dáte takýto celoživotný maratón večerných správ plných negativity, Blake veští starobu v hlbokej demencii.

 

Bulvár a pohromy

Televízne noviny sa nám pred očami zmenili. Informácie a ich relevantnosť odišli do úzadia na úkor emócií, formy a sebaprezentácie. Mne sa celkom páčila definícia o cieli televíznych novín, ktorú som čítala na Neencyklopédii:

„Hlavnou úlohou televíznych novín je ľudom prinášať informácie (správy) o rozbitých autách, autobusoch, hubách (t.j. ústach, nie o hríboch), o blbých rečiach a o vraždení ľudov. Správy sú zo sveta, z domova, ale i z krčiem a parlamentu.“

Ku každej, častokrát aj banálnej udalosti, nám naservírujú tony omáčky, v ktorej sa základná informácia utopí. Informácie, ktoré nám dokážu jasne stručne a objektívne povedať za 15 sekúnd, nám vlievajú do hláv tri minúty, tlačia na naše city, zobrazujú čo najväčšie nešťastie a útočia na nás hrôzami sveta. Namiesto relevantných informácií nám núkajú bulvár. Chápem, že naplniť päťdesiat minút (bez reklamného brejku) živými správami je neľahké. Ale naozaj do hlavných televíznych novín patria životy známych ľudí, politikov, ich škandály a pod.? Načo máme Smotánku a podobné veci? Pokiaľ by ma zaujímalo, že nejaká hviezda pre mňa aj tak neznáma má celulitídu alebo nebodaj ukázala nohy, nechala si odrezať prsia či čokoľvek iné, zapla by som si bulvárnu reláciu a nie hlavné televízne noviny. Mňa v celku pobavila časť definície televíznych novín, ktorú som čítala na Neencyklopédii:

„Platí priama úmera: čím väčšiu hovädinu „osobnosti“ spravia, tým je tých päť minút dlhších. Ak sa omylom dopustia dobrého skutku majú z toho hovno, lebo konkurenti ich pohotovo prehlušia prúserom, ktorý ich skopne z tituliek. Prekaziť im to môžu iba živelné pohromy ako napríklad: povodne, zosuvy pôdy, zemetrasenia, požiare, voľby, bankové lúpeže a výjazdové zasadnutia vlády.“


Sme ovce

Zaujímavé je, že aj napriek úpadku televíznych novín, ich veľké množstvo ľudí stále sleduje. Možno čakajú na zázrak  alebo si myslia, že im tie tri podstatné informácie, ktoré sa dozvedia za hodinu premrhaného času pomôžu. Podľa výskumov v televízii Markíza sa stali Televízne noviny koncom marca 2013 najsledovanejším programom dňa s ratingom 15,5% v strategickej cieľovej skupine 12-54, v rámci ktorej tiež dosiahli najvyšší tohtoročný trhový podiel 46,5 %. Hlavnú spravodajskú reláciu televízie Markíza si pozrelo celkovo 967-tisíc divákov starších ako 12 rokov. Obzvlášť zabodovali v cieľovej skupine muži 12-24 (share 55,2 %) a medzi vysokoškolsky vzdelanými divákmi 12-54 (share 52,7 %). Zároveň podľa nezávislého prieskumu sa televízia Markíza stala naobjektívnejšou televíziou. Zaujímavé ale je, že väčšina mojich známych a priateľov považuje práve túto televíziu za veľmi subjektívnu. Ja sama si radšej pustím Slovenský rozhlas, pokiaľ sa chcem dozvedieť nové nezaobaľované informácie, ako keby som si zapla hocaké televízne noviny.

Do pozornosti sa mi dostáva aj internet. Všetky televízie dnes už majú svoju internetovú stránku, kde prezentujú svoje príspevky aj vo videoforme, ale zároveň aj písané. Môžete si pozrieť program, vyselektovať informácie, ktoré chcete prijať. A to je asi hlavná výhoda. Selekcia informácií.

Ja ako študentka masmediálnych štúdií mám rada informácie „po ruke“. Na facebooku mám olajkovanú stránku televíznych novín, aby som priebežne vedela, čo sa kedy a kde udeje, pretože viem, že častokrát hneď po udalosti nás okamžite informujú. Avšak môžem povedať, že skutočnosť je opäť niekde inde. Nástenku mám zaplavenú správami typu: „Speváčka Jessie J zaspievala len v nohavičkách!“ alebo „Bieber opäť bodoval. Pozdravil fotografov ukázaním brucha a držaním rozkroku“ či „Tak toto sa tak často nevidí! Kráľovský pár v autobuse“ (mimochodom všetko príspevky z dnešného dňa). A myslím, že nie som jediná, ktorej tieto veci vadia. Skúste si prečítať komentáre pod týmito článkami (či už na facebooku alebo na stránke televíznych novín). Ľudia sa búria, nechcú a nepotrebujú tieto informácie. Ale tým, ktorí zostavujú televízne spravodajstvo je to asi absolútne ukradnuté. Nereagujú a ignorujú výzvy. Keď im nezáleží na názore ich divákov, tak potom na čom?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?